Ulcerózna kolitída
Čo je to ulcerózna kolitída
a ako sa prejavuje?
Ide o chronické zápalové ochorenie čriev,
ktoré spôsobuje zápal a vredy, ktoré môžu krvácať v hrubom čreve, teda v najvnútornejšej časti steny tráviaceho traktu.
Ochorenie môže zasiahnuť rôzne úseky čreva, od krátkych zmien v konečníku až po zápal celého hrubého čreva. Podobne ako pri Crohnovej chorobe sa striedajú obdobia pokoja (remisie) s fázami, keď je choroba aktívna (relaps). Ulcerózna kolitída sa často objavuje medzi dvadsiatym a tridsiatym piatym rokom života, ale môže sa prejaviť aj vo vyššom veku, nad päťdesiat rokov. Príznaky sa obvykle vyvíjajú postupne. Ide o autoimunitné ochorenie.
Čo spôsobuje ulceróznu kolitídu?
Príčina ulceróznej kolitídy nie je úplne známa. Najpravdepodobnejšia teória naznačuje, že ide o dysreguláciu imunitnej odpovede na bežné bakteriálne antigény. Imunitný systém zdravého jedinca prehnane reaguje na neškodné baktérie hrubého čreva a napáda tak sliznicu, čo spôsobuje zápal. Doteraz nebolo objasnené, čo tento stav vyvoláva. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov.
Koho kolitída najčastejšie postihuje?
Ulcerózna kolitída sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, ale najčastejšie býva diagnostikovaná u pacientov medzi 15 a 25 rokmi. Dáta ukazujú, že muži a ženy sú ohrození rovnako.
Aké sú typické príznaky
ulceróznej kolitídy?
Závažnosť príznakov sa líši podľa toho, aká veľká časť konečníka a hrubého čreva je zapálená a aký silný zápal je. Príznaky sa tiež menia v závislosti od fázy ochorenia – či je pacient v remisii alebo v aktívnom relapse.
Hlavnými príznakmi sú:
Častá hnačka,
ktorá môže obsahovať krv,
hlien alebo hnis
Bolesť až kŕče brucha
Potrebа častého
vyprázdňovania čreva
Strata hmotnosti
Únava
Strata chuti do jedla
Má ulcerózna kolitída aj iné,
mimostrevné príznaky?
Bohužiaľ áno...
počas vzplanutia zápalu sa môžu objaviť príznaky aj mimo črevo, napríklad:
Bolestivé a opuchnuté kĺby
Postihnutie kĺbov sa prejavuje stuhnutosťou, obmedzením hybnosti a opuchom, najčastejšie v kolenách či členkoch. Ťažkosti sa môžu zhoršovať pri zápalových vzplanutiach.
Afty
Bolestivé vredy v ústach sťažujú rozprávanie aj príjem potravy. Zvyčajne vznikajú v období zvýšenej aktivity ochorenia.
Miesta s bolestivou, červenou či opuchnutou pokožkou
Kožné ložiská bývajú citlivé, teplé a niekedy aj opuchnuté. Často sa objavujú na predkoleniach ako prejav imunitnej reakcie.
Podráždené a červené oči
Prejavujú sa pálením, bolesťou alebo zvýšenou citlivosťou na svetlo. Bez liečby môže dôjsť k poškodeniu zraku.
V závažných prípadoch, ktoré sú definované ako
„nutnosť vyprázdniť črevá 6 alebo viackrát denne“,
môžu ďalšie príznaky zahŕňať:
Dýchavičnosť
Vzniká najčastejšie v dôsledku chudokrvnosti alebo zníženej kapacity pľúc. Môže byť zreteľná aj pri minimálnej námahe.
Rýchly alebo nepravidelný
srdcový rytmus
Je častým dôsledkom horúčky, únavy či nedostatku krvi. Niekedy ho sprevádza pocit slabosti alebo závraty.
Zvýšená teplota (až horúčka)
Signalizuje zápalovú aktivitu a môže byť sprevádzaná zimnicou či pocitom vyčerpania. Často sa objavuje pri vzplanutí choroby.
Krv v stolici
Je dôsledkom krvácania zo zápalom poškodenej sliznice hrubého čreva. Môže byť jasne červená alebo zmiešaná s hlienom.
Aké komplikácie môžu
pri ulceróznej kolitíde nastať?
Typické komplikácie zahŕňajú:
- ●stenózy a striktúry – zúženie čreva môže spôsobiť poruchu priechodnosti.
- ● zlý rast a vývoj u detí a mladých ľudí
- ●osteoporózu – kvôli chronickému zápalu, malabsorpcii a užívaniu kortikosteroidov.
- ●ťažké krvácanie – môže viesť až k anémii (chudokrvnosti) a niekedy si vyžaduje transfúziu.
- ●existenciu zvýšeného rizika kolorektálneho karcinómu
- ● pečeňové a žlčové postihnutie – najčastejšie primárna sklerotizujúca cholangitída (PSC)
Ako sa kolitída diagnostikuje?
Diagnostika ochorenia je podobná diagnostike Crohnovej choroby. Vychádza z krvných testov, endoskopických vyšetrení (gastroskopia – horná časť tráviaceho traktu a kolonoskopia – dolná časť tráviaceho traktu), ultrazvukového vyšetrenia a ďalších.
Aké máme možnosti liečby?
Úplné vyliečenie ulceróznej kolitídy bohužiaľ zatím nie je možné. Cieľom liečby je, rovnako ako pri Crohnovej chorobe, navozenie a udržanie remisie. To znamená zmiernenie príznakov počas vzplanutia a zabránenie ich návratu. Medzi medikamentóznu liečbu patria:
Medzi medikamentóznu liečbu patria:
- ● aminosalicyláty – mierne protizápalové
- ● kortikosteroidy – lokálne pôsobiace
- ● imunosupresíva
Pri zlyhaní uvedenej liečby je možné podávať biologickú liečbu. V urgentných stavoch (napr. perforácia, krvácanie, endotoxický šok a pod.) je nutné pristúpiť k chirurgickej liečbe. K chirurgickým zákrokom sa pristupuje aj pri zlyhaní konzervatívnej liečby.
Vplyv stravy na ulceróznu kolitídu
Názory na vplyv stravy pri ulceróznej kolitíde sa líšia. V fáze aktívneho zápalu je lekármi odporúčaná bezezvyšková strava. Ide o diétu, pri ktorej sa nekonzumujú žiadne ťažko stráviteľné potraviny, ktoré by mohli následne mechanicky dráždiť črevnú sliznicu (typicky jedlo s vysokým obsahom vlákniny, orechy, semienka, strukoviny, prípadne aj tučné alebo vyprážané jedlá). Všeobecne sa tiež odporúča opatrnosť pri konzumácii pálivých jedál a sledovanie, aký vplyv na príznaky ochorenia má mlieko a mliečne výrobky.
Aj keď lekári bežne nedávajú žiadne odporúčania na zlepšenie stavu ulceróznej kolitídy alebo na predĺženie pokojovej fázy ochorenia, mnohí pacienti s kolitídou poukazujú na efektivitu tej či onej špecializovanej diéty. Problém je v tom, že je veľmi individuálne, aká diéta komu pomôže. Najčastejšie sa stretávame s úspechom pri nízkosacharidových diétach, teda napr. pri paleo diéte, carnivore diéte, špecifickej karbohydrátovej diéte a podobne. Zdalo by sa teda, že kľúčom je zníženie príjmu sacharidov. Proti tomu však svedčia skúsenosti iných pacientov, ktorým pomohla napríklad vegetariánska alebo makrobiotická strava, ktoré obsah sacharidov a cukrov v strave príliš neriešia.
Aký je teda záver? Nedá sa poprieť, že zmena stravovacích návykov môže pomôcť, a to aj výrazne. Účinok je však veľmi individuálny a nedá sa všeobecne odporučiť, kto bude profitovať z akej diéty. Ponúka sa hypotéza, že princíp funkčnosti vyššie uvedených diét sa môže odvíjať od individuálneho stavu mikrobiomu daného pacienta a následne od dopadu takto výraznej zmeny stravovania na mikrobiom. Človek, ktorý si chce pri kolitíde pomôcť stravou, pravdepodobne dospeje k záveru, že jednoducho môže len vyskúšať konkrétny spôsob stravovania a sám vypozorovať, ktorá diéta mu bude fungovať najlepšie.
Existuje teda nejaký optimálny jedálny lístok
alebo diéta pri ulceróznej kolitíde?
Skúsenosti pacientov s ulceróznou kolitídou naznačujú, že niečo ako všeobecne odporúčateľná „ideálna diéta“ neexistuje a optimálne zloženie jedálnička je u ľudí s kolitídou veľmi individuálne. Riešením môže byť buď vyskúšanie niektorých typov diétnych režimov, ako spomíname vyššie, alebo vedenie takzvaného
Vedenie stravovacieho alebo aj diétneho denníka spočíva v tom, že si človek poctivo zapisuje všetko, čo v daný deň je a pije. Ak si všimne, že sa mu po konzumácii konkrétneho jedla alebo skupiny jedál symptómy ochorenia alebo celkový stav zhorší, skúsi ich z jedálnička vyradiť. Následne pozoruje, či vyradenie tohto jedla viedlo k zlepšeniu alebo stabilizácii stavu, k zníženiu symptómov alebo k akémukoľvek pozitívnemu efektu. Po čase, ideálne v pokojovej fáze ochorenia, môže skúsiť jedlo znova zaradiť do jedálnička.
Zhoršenie stavu alebo symptómov znamená potvrdenie, že dané jedlo skutočne nie je vhodné. Ak naopak tentoraz k zhoršeniu nedôjde, je možné túto potravinu s obozretnosťou pomaly skúsiť do jedálnička vrátiť. Týmto spôsobom sa krok za krokom stanoví, ktoré jedlá sú pre daného človeka nevhodné a naopak, ktoré problémy nespôsobujú. Na takto identifikovaných dobre tolerovaných potravinách je potom vhodné postaviť dlhodobý, pestrý, ale bezpečný jedálny lístok.
Aké sú vyhliadky na nové,
efektívne liečebné metódy?
V súčasnosti prebieha veľké množstvo výskumov a klinických štúdií s cieľom efektívnejšej a cielenejšej liečby ulceróznej kolitídy. Tie, ktoré sa dnes javia ako najnádejnejšie, môžeme rozdeliť do dvoch skupín podľa liečebného princípu, na ktorý sa zameriavajú.
Liečba ulceróznej kolitídy
založená na ovplyvnení
mikrobiomu
Nielen pri liečbe črevných zápalov, ale všeobecne pri rade autoimunitných ochorení je veľkou témou úloha mikrobiomu a jeho vplyv na rozvoj a priebeh autoimunitných ochorení. V tejto oblasti existujú dva hlavné smery. Jeden sa zameriava na elimináciu patogénu podozrivého z aktivácie neadekvátnej imunitnej odpovede. Jedným takým patogénom je napr. baktéria klebsiella, ktorá je na základe viacerých štúdií spájaná so vznikom alebo zhoršeným priebehom ulceróznej kolitídy, Crohnovej choroby, ale aj primárnej sklerotizujúcej cholangitídy. Antibiotická liečba je v tomto prípade problémová. Objavujú sa však nové prístupy na čele s terapiou prostredníctvom bakteriofágov, čo sú vírusy schopné cielenej eliminácie konkrétnych typov baktérií (bez toho, aby ohrozili okolité prospešné baktérie črevného traktu).
Druhým smerom je dodanie prospešných baktérií do črevného traktu. Vzhľadom na to, že zatiaľ nie je známe, ako vyzerá zdravý, optimálny mikrobiom, dáva zatiaľ pravdepodobne najväčší zmysel takzvaná transplantácia črevného mikrobiomu. Tú môžeme poznať aj pod pojmom
Liečba ulceróznej kolitídy
založená na oprave
imunitnej reakcie
Principiálne odlišné, no rovnako zaujímavé a nádejné sú skúmané metódy liečby založené na oprave imunitnej reakcie organizmu. Hoci využívajú rozdielne látky, oba výskumy vynikajú tým, že oproti dnešnej liečbe založenej na potlačení imunitnej reakcie majú za cieľ imunitnú reakciu modulovať, respektíve ju opraviť a navrátiť do rovnovážneho stavu, aby sa zastavila konkrétna prehnaná imunitná reakcia spôsobujúca zápal, avšak bez negatívneho ovplyvnenia ostatných imunitných procesov. Do tejto oblasti spadá napríklad výskum spoločností Imcyse či Mozart Therapeutics.
Stimulácia
blúdivého nervu
Iným príkladom optimalizácie imunitnej reakcie je elektrostimulácia blúdivého nervu, ktorá v úvodných fázach štúdií preukázala účinnosť pri ochoreniach ako reumatoidná artritída, Crohnova choroba či ulcerózna kolitída a ďalej sa skúma aj pri ďalších autoimunitných ochoreniach.
Zdroje
1. https://endogastro.cz/idiopaticke-zanety/
2. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/ulcerative-colitis/symptoms-causes/syc-20353326
3. https://www.nhs.uk/conditions/ulcerative-colitis/
4. https://www.crohnscolitisfoundation.org/what-is-ulcerative-colitis
5. https://www.medicalnewstoday.com/articles/151620
6. https://www.webmd.com/ibd-crohns-disease/crohns-disease/specific-carbohydrate-diet-overview
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5647120/
11. https://www.nature.com/articles/d41586-021-01841-y
13. https://www.mozart-tx.com/
| Ak v uvedenom článku nájdete tvrdenia o znížení rizika ochorenia, upozorňujeme, že na vzniku ochorenia sa podieľa viac rizikových faktorov a že úprava jedného z týchto rizikových faktorov môže, ale nemusí mať priaznivý účinok. |